Kapitál # 12 / 2019 – Politika architektúry

Keď hovoríme o architektúre, máme tendenciu ju vnímať povrchne, hodnotiť ju na základe jej formálneho prejavu. Veď aj samotné dejiny architektúry sú dejinami jej fyzického formovania. Aj preto si myslím, že zámer redakcie Kapitálu uchopiť tému čísla o architektúre viedlo pôvodne cestou hľadania nejakej formálne alebo performatívne odlišnej architektúry, ktorú by sme vedeli odlíšiť od našej všednej skúsenosti s architektonickým priestorom. Áno, aj v našom prostredí môžeme sledovať rôzne pozoruhodné, individuálne alebo skupinové procesy angažovanej tvorby architektúry, avšak mne osobne prišla omnoho zaujímavejšia možnosť poukázať na architektúru v jej skrytých politických rovinách, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné. 

Editoriál Byt nie je banán… čo by znamenala kapitalistická revolúcia? Zásadné zmeny mesta sa rozpúšťajú v marketingu developerov The Happiest Place on Earth Na krídlach Ostravy Ukryté v záhybe Kinobus – Dialóg regiónov bez stereotypov Stavby socialistickej moderny nie sú svätyňami komunistického režimu V znamení Varšavy (Merkúr v retrográdnej fáze) Všetci sme tu teroristi