Kapitál # 10 / 2022 – Bertolt Brecht

Bertolt Brecht sa do svetových dejín praxe i teórie umenia zapísal ako jeden z najvýraznejších divadelných reformátorov dvadsiateho storočia. V konečnom dôsledku je však mnohým známy skôr len ako divadelník. Ale nebolo to tak vždy. V období, keď v americkom exile intenzívne túžil preraziť ako autor dramatických textov, ho spoznávali skôr ako „autora pesničiek“.

Brechta nepochybne nepriamo poznajú i viaceré čitateľky a čitatelia napríklad vďaka Alabama Song, o čom (okrem iného) v tomto čísle píše filozof Michal Lipták. Komplexnú esej o vizualite nielen Brechtovho epického divadla pripravil scénický a kostýmový výtvarník a pedagóg Jaroslav Daubrava. Brechtovské postupy v psychoterapii nám vo svojom texte približuje dramaterapeutička Veronika Kolejáková. Teatrologička Elena Knopová poukazuje na to, že Brecht ako dramatik má v slovenskom divadle omnoho pevnejšie miesto, ako by sa na prvý pohľad zdalo, a dramatička a divadelná dramaturgička Tereza Trusinová pripomína nemalú rolu mnohých prehliadaných žien v Brechtovom živote i tvorbe. O jeho vplyve na súčasné české, nemecké a európske divadlo sa môžete dočítať v dvoch zaujímavých rozhovoroch – jeden viedla dramaturgička Jana Uhýrková s dramaturgom Thomasom Rotem, v tom druhom sme spolu s Terezou Trusinovou spovedali nemeckého dramatika a režiséra Falka Richtera –, ale aj v eseji českého režiséra Michala Hábu, ktorý tiež často tvorí brechtovsky. Skrátka a dobre, celé  číslo si ambiciózne kladie za cieľ priniesť do širšieho povedomia, bez príkras a pozlátka, komplexnú osobnosť Bertolta Brechta.

Život Bertolta Brechta bol totiž plný rozporov – v osobnej, umeleckej, etickej i spoločenskej rovine. Často si protirečil, no dokázal na niektoré svoje chyby poukázať a poučiť sa z nich. Svojou tvorbou sa snažil neustále obecenstvu pripomínať, že dielo nám predkladá exaktnú ukážku ľudského správania, nie akúsi ilúziu skutočnosti. Skrátka, že divadlo je len divadlo, a nie svet sám. Domnievam sa, že obdobne treba vnímať i jeho osobnosť – Brecht bol, koniec koncov, len človek, so všetkým, čo k tomu patrí. Skúsme byť kritickí k nemu, ale i k sebe a svetu. Azda len permanentné spochybňovanie nás možno raz nasmeruje na cestu k tomu, čo si Brecht a jemu podobní tvorcovia a tvorkyne predstavovali ako lepší svet. Spochybniť Brechta, spochybniť seba, spochybniť svet!

Mário Drgoňa