Kapitál # 09 / 2022 – Záhaľka

Najnovšie číslo Kapitálu sa pokúša predostrieť možnosti na prehodnotenie nášho vzťahu k práci a produktivite. Je o hľadaní spôsobov, ako viac oddychovať, hrať sa, nič nerobiť a byť lenivý. Čo to vôbec znamená, nerobiť nič?

Historický a filozofický úvod k téme záhaľky pripravil Michal Lipták, ktorý nás vo svojom texte sprevádza základnými myšlienkami optikou sociálnych a humanitných vied. Anarchista Bob Black v eseji z roku 1985 načrtáva, prečo je práca dôvodom väčšiny mizérií vo svete, a prečo by nikto nikdy nemal pracovať.

Celým číslom sa vinú intímne texty niekoľkých žien, ktoré sa citlivo, z rôznych pohľadov pozerajú na záhaľku ako na niečo, čo potrebujeme pre svoj život ako spoločnosť. Nie je to niečo, čo je v tejto chvíli prirodzené, ale o čo treba kolektívne bojovať.

Odborárka a právnička Šárka Homfray napísala osobnú esej, kde prepája prevládajúci pocit „straty času” pri zaháľaní ako uniknutej možnosti podieľať sa na neustálej produktivite. Vo svojej skúsenosti nachádza prepojenie voľného času s radikálnou sebaláskou, ktorá by mala viesť k udržateľnejšej spoločnosti. Prvým krokom ale je dovoliť si vystúpiť z kolesa pre škrečky, ktoré sa zdanlivo nedá zastaviť.

O tom, že terapia je „práca na plný úväzok” píše sociologička Ivana Balgová, ktorá približuje svoju skúsenosť z terapeutického kresla, z ktorého je náročné vstať a pokračovať v bežnom pracovnom dni, pretože uzdravovanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Antropologička Ela Plíhalová sa pýta, čo znamená získanie červeného diplomu z prestížnej univerzity v kontexte (ne)úspechu v kapitalistickej spoločnosti, a ako sa mýtus lenivosti stal základným bodom nielen pre kapitalizmus, ale aj pre girl- boss feminizmus.

V recenzii knihy How to do nothing, autorky Jenny Odell, Martin Makara reflektuje, ako sa v čase digitalizácie pozornosť mení na vzácnu komoditu, a aký význam má jej rozklad. Publicista Ondřej Trhoň sa zaoberá tým, ako sa z hrania videohier vo voľnom čase môže pomaly stať povinnosť, a kde leží hranica slobodného odpočinku v digitálnych svetoch.

Všeobjímajúci text z perspektívy nerastu („degrowth“) klimatického aktivistu Petra Doubravského ukazuje, aké dôležité je emancipovať záhaľku, a to obzvlášť v čase socio-ekologického kolapsu.

Aktuálne číslo je venované všetkým, ktorí a ktoré nemajú zdroje, čas alebo čokoľvek na to, aby si dopriali ničnerobenie. A aby to bolo inak, za záhaľku pre všetky a všetkých potrebujeme v prvom rade bojovať.

Laura Kovácsová a Peter Sit