Kapitál # 02 / 2024 – Wendell Berry

Jedného dňa som si u švagra listoval v knihe amerického komika Nicka Offermana, známeho najmä z roly Rona Swansona v seriáli Parks and Recreations, či za účinkovanie v ikonickej gej epizóde seriálu The Last of Us. Vo svojej knihe Gumption opisoval rôzne osobnosti, ktoré si váži a jednou z nich bol istý Wendell Berry. To meno som nikdy nepočul, tak som začal čítať. Hneď na začiatku Offerman píše: „Pokúsim sa to povedať bez zveličovania. Wendell Berry je najlepší spisovateľ, aký si kedy zastrúhal ceruzku.“ Takéto odporúčania ma väčšinou nenechajú chladným, a tak som si Berryho texty rýchlo zaobstaral.

A musel som dať Offermanovi, i viacerým autorom a autorkám tohto čísla, ktorí tvrdia niečo obdobné, za pravdu: texty Wendella Berryho sú veľmi návykové a v súčasnom myslení a literatúre pôsobia ako závan čerstvého vetra. Je ťažké ho zaškatuľkovať: napísal množstvo románov a poviedok, no nepatrí k žiadnemu literárnemu prúdu, nestretáva sa s inými autormi, knihy už od šesťdesiatych rokov píše v chatke bez elektriny v Kentucky. Je vytrvalým kritikom moderných technológií a industriálneho poľnohospodárstva, takže svoje zžieravé texty píše na stroji a pôdu obrába koňmi, nie traktorom. Hoci by sa mohlo zdať, že sa izoloval od súčasného diania vo svojej vidieckej samote, opak je pravdou: svojimi esejami, románmi a básňami dianie neustále komentuje a jeho analýzy fungovania globálneho voľného trhu a najmä jeho vplyvu na životné prostredie sú trefné, ostré a snáď všetko, len nie naivné. Čo ho však podľa mňa oddeľuje od autorov a autoriek, ktorí sa venujú podobným témam, je jednak konzistentnosť (istým spôsobom píše ten istý text už šesťdesiat rokov), ale hlavne žitá skúsenosť – Berry žije tým, o čom píše, a naopak. Nehľadá témy, ktoré práve letia a neprispôsobuje im svoj jazyk a svoje vnímanie. Má svoj vlastný čas, ktorý akoby plynul pomalšie než ten náš a dovoľoval mu vidieť mnohé z lokálnych, ale aj globálnych problémov z väčšieho odstupu a následne spracovať do väčšej hĺbky.

V tomto čísle Kapitálu sa vám pokúsime predstaviť aspoň malý výrez z Berryho diela, či už je to jeho slávna esej Prečo si nekúpim počítač, či texty autoriek a autorov, ktorí sa jeho mysleniu, aktivizmu a umeleckej tvorbe dlhodobo venujú. I keď je v našich končinách Wendell Berry zatiaľ v podstate neznámy (žiaden jeho text ešte nevyšiel v slovenčine ani češtine), verím, že aj toto vydanie Kapitálu prispeje k tomu, aby bolo jeho tichý, no vytrvalý hlas aspoň trochu počuť.

Tomáš Hučko